Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami
Podkategória: Hrady, hradiská a zrúcaninySúradnice GPS:
N 48° 36.531 E 020° 29.352
Všeobecné informácie
Na zalesnenom svahu skalného masívu Silickej planiny, v NPR Brzotínske skaly a na pravom brehu rieky Slaná sa zachovali zrúcaniny stredovekého hrádku s viditeľnou priekopou.
Podľa niektorých bádateľov bol hrádok vystavaný na mieste staršej strážnej veže.
V roku 1243 dostali synovia Mateja (maď. Máté gens Ákos (1186-?) z rodu Ákošovcov, Detrich (maď. Szár Detre I. de Bubek alebo aj Máté Bubek) (1213 – 1275) a Filip Szár (maď. Fülöp I. Bebek de Pelsőcz) (1216 – 1244) dostali rozsiahle pozemky na Gemery na základe pomoci kráľovi Belovi IV. v bitke proti Mongolom (nesprávne je uvádzané aj Tatárom) pri rieke Slaná v roku 1241.
Bratia ho po porazenej bitke sprevádzali pri úteku a pomohli mu dostať sa do bezpečia na hrádok Čertov hrad.
Detrich tu dal postaviť okolo roku 1250 prvé kamenné opevnenie.
Po smrti Detricha (maď. Szár Detre I. de Bubek alebo aj Máté Bubek) (1213 – 1275) ovládal územie jeho syn Benedikt Četneky (maď. Benedek Csetneki) (1250-1307).
Ten predal obec Brzotín aj s okolím spišskému comesovi Batyzovi z rodu Mariášiovcov.
Mariášiovci (maď. Máriássy család) po roku 1293 na mieste opevnenia postavili hrad a v obci zriadili mýtnu stanicu.
Začiatkom 14. storočia došlo k deľbe rodového majetku a následne aj rodu Ákošovcov na dve vetvy.
Dominik Bebek (maď.Domokos I. Bebek, de Pelsőcz & Csetnek) (1290-1333) syn Benedikta Četneka bol zakladateľom vetvy Bebekovcov a jeho brat Ladislav Četneky (maď. László Csetneky) (1307-1358) bol zakladateľom štítnickej vetvy Četnekyovcov (podľa maďarského názvu Štítnika – Csetnek) s pridelenými majetkami v Štítniku.
Pri spore ohľadom majetku medzi Máriášiovcami a gemerskou rodinou Bebekovcov v roku 1327 sa už spomína ako kamenný hrad.
Spor bol s konečnou platnosťou rozriešený vzájomnou dohodou v roku 1352, pričom Mariášiovcom bol ponechaný Brzotín a Bebekovci dostali naspäť hrad Krásna Hôrka.
Roku 1416 je majiteľom hradu rodina Gemerských, ale o krátky čas sa stal majetkom kráľovského nádvorníka Jána Nagya (maď. János Nagy) z Plešivca.
Neskôr bol opäť kráľovským majetkom a v roku 1430 ho kráľ Žigmund daroval rodine Peréniovcov.
Dedina i hrad zohrali dôležitú úlohu v bratríckom hnutí.
Počas pobytu jiskrovcov a bratríkov na východnom Slovensku bol hrad v ich rukách.
Ako prvý sa v roku 1451 hradu zmocnili vojská Jána Jiskru z Brandýsa (1400-1469).
Po odchode Jána Jiskru z Uhorska začiatkom roku 1453 prešla väčšia časť jeho vojsk otvorene na stranu bratríkov.
Hlavným hajtmanom bratríkov na celom území Gemera tu bol Jakub z Paňoviec, prezývaný Teľa.
Od bratríkov ho vydobyl kapitán vojsk kráľa Mateja Korvína (1443-1490) Šebastian Rozgóni z Rozhanoviec pri Košiciach (Sebastian de Rozgony) v roku 1460.
Pri obliehaní bol hrad veľmi poškodený a odvtedy aj neudržiavaný.
Po prvom prepade Rožňavy tureckým vojskom v päťdesiatych rokoch 16. storočia zmocnili sa hradu schudobnený zemani, ktorí odtiaľ prepadúvali cestujúcich a stali sa postrachom celého okolia.
Nazývali ich červenými frátrami.
Ich výčiny trvali do roku 1573, keď sa Turci zmocnili Brzotínskeho hradu (maď. Berzéte Vár) a zbúrali ho.
Odvtedy už nebol obnovený.
Od 16. storočia bola zrúcanina a priľahlé panstvo majetkom šľachtického rodu Andrášiovcov.
Súčasný stav a exteriér
Hrád stal na vápencovej skale, bol pomerne malý a jeho pôdorys nezmenil ani neskoršie prestavby.
Podľa skromných zvyškov, ktoré sa tu objavili sa zistilo, že brána hradu bola na východnej strane.
K nej viedla cesta po severnej strane smerom na východ.
Hrad bol zo severovýchodu a z juhu obohnaný hradnou priekopou, západnú stranu chránila prirodzená poloha.
Hlavnú bránu spájal s druhou stranou padací most.
Jadro pôvodného hradu bolo položené vyššie ako terajšia úroveň druhej časti hradu.
Na severnej a západnej strane sa v obvodovom múre rysujú zvyšky po schodoch.
Dnes sa z Brzotínskeho hradu zachovali iba nepatrné zvyšky ukryté v bujnej vegetácii.
Nachádzajú sa tu už len stopy po múroch a hŕba kamenia.
Ako sa dostať ku hradu
Keďže je tu 5.stupeň ochrany platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce a vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy!!!
Na vstup do prírodnej rezervácie s 5 stupňom ochrany je potrebné aby ste postupovali nasledovne.
1. Podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja odbor starostlivosti o životné prostredie na udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.
2. Takéto podanie sa spoplatňuje podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších prepisov sumou 10 Eur ak podáva žiadosť fyzická osoba alebo 100 Eur ak je žiadosť podaná právnickou osobou.
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Otázka pre JazykovaPoradna.sk:
Ako sa správne píše rod Pálffyovcov? Prešlo v poslednom čase nejakými pravopisnými zmenami aj písanie iných mien, napr. Eszterházyovci, Zichyovci?
Odpoveď:
V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918, ktoré boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV. Môžete si ich prečítať v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) v kapitole Písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín. Pravidlá slovenského pravopisu sú sprístupnené aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html (zvoľte textovú časť). Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči. Rodinné pomenovanie má podobu Esterháziovci, Zičiovci.
Zdroj informácií: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/4965/#axzz4hOkYiI9I
Otázka pre jazykovú poradňu (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra)
Ak potrebujete získať odpoveď v krátkom čase, odporúčame vám využiť možnosť telefonickej konzultácie na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny.
V prípade technických problémov: jazykovaporadna@smeonline.sk
Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/question/add/#axzz4hOkYiI9I
