Gerlašská skala (752 m n.m.)

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Vrchy, skaly, vyhliadky a sedlá

Súradnice GPS:
N 48°39.456′ E 020°25.369′

Všeobecné informácie

Výškovo i tvarovo nevýrazný planinový vrch Gerlašská skala sa vypína na severnom okraji Plešiveckej planiny, obklopený pasienkami a bukovým lesom.

Nachádza sa v nadmorskej výške 752 m n.m.. a na jeho severnom svahu vrcholovej časti sa nachádza neveľká výhľadová plošina so zráznym svahom a malou takmer terasovitou lúčkou.

Približne 35 metrov vysoké skalné bralo Gerlašská skala klesá do doliny Hončianskeho potoka.

Pohľad na Vysoké Tatry z Gerlašskej skaly

Z geomorfologického hľadiska patri do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Slovenský kras (podcelok Plešivecká planina).

Gerlašská skala zo svojej výhľadovej plošiny s malou lúkou ponúka jedinečný výhľad do okolia.

Na severe vidieť Revúcku vrchovinu s vrchmi Turecká (953 m n. m.), Sivá skala (740 m n. m.), Košarísko (765 m n. m.), Repisko (795 m n. m.) a Mních (655 m n. m.), na severovýchode Volovské vrchy s výhľadový vrchom Volovec – Skalisko [1293 m n.m.], a na severozápade Stolické vrchy, impozantnú Kráľovú hoľu (1946 m n.m.) a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry.

Z výhľadovej plošiny skalného brala je za priaznivého počasia vidieť na najvyšší vrchol spomínaných Vysokých Tatier nazývaný Gerlachovský štít (2655 m n.m.).

Od toho je odvodený aj názov skaly – Gerlašská skala .

Výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch Gerlašská skala je súčasťou Prírodnej rezervácie Gerlašské skaly.

Pod skalným útvarom PR Gerlašské skály sa nachádza najväčšia hustota jaskýň na Plešiveckej planine, kde sa na malej ploche nachádza až 17 jaskýň.

Najvýznamnejšia z nich je jaskyňa Šingliarova priepasť, ktorej vchod sa nachádza v západnej časti Gerlašských skál pod vysokým skalným bralom.

Asi 15 m nad ňou je v brale otvor do Malej Šingliarovej jaskyne.

Vápencové steny, ktoré su miestami tienené závojom prevažne sutinových lesov, pokrývajú porasty machovo-papraďového spoločenstva.

Nachádzajú sa tu aj horské druhy kveteny, ktoré tu prenikli zo Slovenského rudohoria, prípadne Muránskej planiny.

Patria k nim prilbica moldavská, zubačka žliazkatá a hrdobarka horská.

Husté krovinaté spoločenstvo tu vytvárajú najmä trnky, hlohy a ruže.

Zo suchomilných travinno-bylinných a krovinových porastov sa tu vyskytujú Poklinec veľkokvetý, Včelník rakúsky, poklinec prostredný, Prvosienka holá a Kavyľ pôvabný.

Ako sa dostať na Gerlašskú skalu

Na Gerlašskú skalu vedú turistické značkované trasy z obce Rakovnica (zelená 2,15 hod.) a z obce Štítnik (modrá – 1,45 hod.).

Dobrým východiskom okrem spomínaných obcí je aj obec Kružná po žltej turistickej trase po rázcestie Veľký vrch (721 m), odtiaľ po zelenej turistickej trase až ku rázcestníku Gerlašská skala (752 m.n.m.). Celkovo sa dá táto trasa absolvovať za 1,45 hod.

Na Gerlašskej skale buďte opatrní, hrozí pošmyknutie a nebezpečenstvo smrteľného úrazu!!!!!!

Keďže je tu 5.stupeň ochrany platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce a vchádzať s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy!!!

Na vstup do prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany je potrebné, aby ste postupovali nasledovne:

1. Podať žiadosť na okresný úrad v sídle kraja odbor starostlivosti o životné prostredie na udelenie výnimky z územnej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Takúto žiadosť treba riadne odôvodniť a uviesť dôvody, pre ktoré by mala byť výnimka udelená.

2. Takéto podanie sa spoplatňuje podľa položky 160 zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších prepisov sumou 10 Eur, ak podáva žiadosť fyzická osoba alebo 100 Eur, ak je žiadosť podaná právnickou osobou.