Gemerská ľudová architektúra v obci Drnava

Menu: Úvod / Aktuality Kam za pamiatkami

Podkategória: Ľudová architektúra a vidiecké múzeá

Všeobecné informácie

V obci Drnava sa zachovali domy, ktoré predstavujú typickú ľudovú architektúru z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia.

Nachádzajú sa tu dva typy domov, ktoré majú typické znaky charakteristické pre lokalitu Gemera.

Prvým z nich sú domy zo začiatku 20. storočia typické pre oblasť Gemera, Malohotu a Abova.

Takéto domy dodržovali tradičnú trojpriestorovú schému: izba – pitvor – komora, s radením do hĺbky pozemku.

Ukážkou takéhoto tradičného domu sú domy, ktoré majú čísla 4, 22, 23, 47, 33, 66, 68, 69, 73, 74, 78, 101, 102 a iné.

Roľnícke domy typu Palóc

V obci sa zachovala aj typická ľudová architektúra založená na tradičnej kultúre maďarského ľudu na pomedzí dnešného Maďarska a Slovenska nazývanou Palóc.

Palóc (maď. Palócok) je nárečová oblasť s vlastnou architektúrou a zvykmi na severe Maďarska a juhu Slovenska ( územie Hevešskej, Boršodskej, Gemerskej, Novohradskej župy a západnej časti Abova), ktorá sa nachádza medzi riekami Váh, Dunaj a Bodva.

Medzi architektonicky hodnotnú stavbu typu Palóc môžeme považovať dom číslo 31 z roku 1920 nazývaný ako Tulipán – Sedliacky dvor.

Ľudová architektúra typu Palóc predstavuje murované domy z kameňa alebo z nepálenej tehly s bohato zdobenými drevenými alebo murovanými pristavanými stĺpovými podstienkami v dvorovej časti fasády.

Vpredu je obytný dom a za ním hospodárske objekty pod spoločnou strechou.

Typickým znakom architektúry tohto regiónu Gemera sú domy s prvkami ľudového klasicizmu so sedlovou, vaľbovou alebo polovaľbovu strechou, ktoré sú pokryté šindľom alebo škridľou (v minulosti boli poväčšine pokryté slamou).

Tradičnou krytinou striech takýchto domov v obci Drnava bola slama, neskôr keramická a eternitová krytina.

Štíty niektorých domou sú murované zdobené štukovými ornamentmi.

V minulosti boli štíty domov poväčšine drevené s vyrezávanými ozdobami.

Na niektorých domoch sa zachovala aj ornamentálna výzdoba priečelia.

Domy sa väčšinou omietali omietkou vápennou, hlinenou sa vymazávali len vyslovene chudobné domy.

Nebolo to však vždy pravidlom, často sa vyskytovali domy orientované dlhšou stranou do ulice alebo domy v tvare „L“.

Niektoré domy majú ešte dodnes zdobené, vyrezávané pôvodné okná a to buď špaletové alebo kastlové.

Špaletové a kastlové okná sú dvojdielne okná, ktoré majú vonkajšie aj vnútorné krídla a medzi nimi je časť okenného výklenku (špaleta).

Pri kastlových oknách sa otvárajú vonkajšie krídla dovnútra, pri špaletových von.

Špaletové (skrinkové) okná majú zásadnú výhodu vo využiteľnosti medziokenného priestoru, napríklad na kvety.

V izbách bola hlinená podlaha vymazaná blatom s plevami.

Na niektorých domoch sa zachovala aj ornamentálna výzdoba priečelia.

Dvojpriestorový dom pozostával z jednej izby a pitvora.

Súčasťou pitvora mohla byť aj tzv. pitvorová komôrka, ktorá vznikla predelením priestoru pozdĺžnou priečkou zo zadného priestoru (vznikol tak tretí priestor).

Trojpriestorový dom pozostával z izby – pitvora ( budúca kuchyňa ) – komora, s radením do hĺbky pozemku alebo miestami aj s orientáciou pozdĺž ulice.

Vstupným priestorom bol pitvor s pecou a otvoreným ohniskom, z ktorého dym vychádzal na povalu.

Z pitvora sa vchádzalo do prednej izby a do komory.

Začiatkom 20. storočia bolo zaužívané stavanie domov so štvordielnym priestorovým členením (predná izba-kuchyňa-zadná izba-komora).