Cukrová homoľa

Menu: Úvod / Aktuality Kam do prírody

Podkategória: Vrchy, skaly, vyhliadky a sedlá

Všeobecné informácie

Skalná veža sa nachádza v strede Zádielskej tiesňavy, ktorú vytvoril Chotárny potok.

Pohľad na Cukrovú homoľu zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách.

Zádielske dolina oddeľuje planinu Horný vrch od Zádielskej planiny.

Zádielska planina sa nachádza na východnom brehu Chotárneho potoka.

cukrova2 — Cukrová homoľa začiatkom 20. storočia

Cukrová homoľa je pozostatkom výbežka okraja Zádielskej planiny.

Výrazná veža má tvar mohutného ihlanovitého obelisku s výškou okolo 105 m.

Cukrová homoľa patrí k najkrajším svojho druhu na Slovensku.

Patrí ku najlepším lezeckým terénom v Zádielskej doline.

Z geomorfologického hľadiska sa radí v užšom slova zmysle medzi takzvané skalné ihly.

Na Cukrovej homoli možno pozorovať výraznú rastlinnú inverziu.

V dolných častiach, kde je vzduch chladnejší čo je spôsobené tieňom rastú rôzne druhy horských rastlín.

Na jej stenách, kde je vzduch teplejší rastú teplomilné druhy rastlín.

Cukrová homoľa je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Zádielska tiesňava.

Samotný vrchol Cukrovej homole je najlepšie viditeľný zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách.

Názov skaly je odvodený od stejnomenej a svetovoznámej skaly v meste Rio de Janeiro, ktorá sa vypína nad vodnou hladinou ústia zátoky Guanabara do Atlantického oceánu.

cukrova — Cukrová homoľa začiatok 20. storočia

Dosahuje nadmorskú výšky 396 m n. m. a spolu so sochou Krista jedným zo symbolov mesta Ria de Janeiro.

Svoj názov dostala podľa podobnosti s homoľou cukru (štíhly kužeľovitý útvar).

Homoľa cukru bolo tradičné balenia cukru vyrábané a predávané do konca 19. storočia (miestami aj na začiatku 20. storočia), kedy ju nahradil kryštalický a kockový cukor.

Mala tvar zrezaného rotačného kužeľa a jej výška bola okolo 30 cm.

Cukrová homoľa patrí medzi najobľúbenejšie skalolezecké miesta na Slovensku.

V súčasnosti na jej vrchol vedie dvadsať skalolezeckých trás.

Horolezci túto skalu vo veľkom využívali hlavne v 60. a 70. rokoch 20. storočia.

V časoch socializmu tu na 1. mája na jej vrchole vztýčili štátne vlajky Československa a Sovietskeho zväzu.

Táto tradícia vznikla začiatkom 20. storočia (až do prvej svetovej vojny) a následne bola obnovená v rokoch 1939 až 1944, keď vždy počas májových osláv hore liezli skalolezci maďarskej národnosti, ktorí tam vyvesili maďarskú vlajku.

V tých časoch Zádiel a jeho okolie boli v prvom prípade súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie a v druhom prípade patrili v rokoch 1938 až 1945 Maďarsku (toto uzémie pripadlo Maďarku po Prvej viedenskej arbitráži).

V súčasnosti je lezenie obmedzené ochranármi.

Je to dané ochranou blízko hniezdiacich vzácnych vtáčích druhov.

Liezť je tu povolené od 1. augusta do 31. januára so súhlasom Správy Národného parku Slovenský kras.

V prípade záujmu o lezenie kontaktuje horolezecký klub Rozlomity (www.rozlomity.sk).

správca: HK Zádiel, Košice, Jaro Pukanský, pukansky@jpsoftware.sk, 0903 230175